Zelená architektúra

Či sa nám to páči alebo nie, vo večerných správach spolu s informáciou o počte kanadských bodov našich hokejistov v zámorí konzumujeme aj indexy cien ropy zo svetových búrz. Kde sa v tomto kontexte nachádzajú energeticky úsporné zelené stavby? Odpoveď „na konci faktúry za plyn alebo elektrinu“, je síce skratkovito pôsobivá, podstata problému je však omnoho komplexnejšia.

Spomínaný bonmot o faktúre naozaj stál na počiatku cesty k lepšej a úspornejšej – zelenej architektúre. Samozrejme aj spolu s inými faktormi, ako sú napríklad kvalita vnútorného prostredia, akustika, trvalá udržateľnosť, ekologické aspekty a podobne. Osobitne v kontexte slovenských reálií však peňaženka vždy súperila o prvé miesto v argumentácii, prečo dať prednosť  zelenej stavbe a postaviť energeticky úsporný dom.

Nie je všetko zlato, čo sa bliští

Dnes vieme, že nazerať na architektúru výlučne cez ekonomický parameter je omyl a slepá ulička. Všetci sme ich už videli a možno aj zažili: domy bez akéhokoľvek vzťahu k prostrediu, v ktorom boli postavené. Domy, v ktorých nefunguje prepojenie architektúry a technického vybavenia. Domy rezignujúce na skutočné potreby ich majiteľov. Ambície ich obyvateľov, ktorí chceli žiť v ekologickom prostredí, zhoreli ako zápalná obeta na oltári technologických a stavebno-fyzikálnych noriem a predpisov.

Ortodoxné aplikovanie všetkého, čo o úsporných konceptoch vieme, prináša absurdné a zlé domy. Teda až na tú faktúru, ale ona predsa nemôže byť východiskom pre základný životný pocit, z ktorého odvodzujeme náš pocit šťastia. Alebo?

www.pokornyarchitekti.sk

Autor: Ing. Arch. Pavol Pokorný, POKORNY ARCHITEKTI
Architektúre sa venujem od roku 1992, od roku 2008 pracujem výlučne na domoch v ultranízkoenergetickom a pasívnom štandardne. V poslednom období sa špecializujem na rodinné domy a drevostavby a ich výstavbu