Systémové šetrenie spustili Dáni

Posledná novembrová nedeľa roku 1973 bola pre obyvateľov Dánska výnimočná. Ropná kríza spôsobila štvornásobný nárast cien ropy. Dánska vláda sa rozhodla reagovať: na niekoľko týždňov prišiel nedeľný zákaz šoférovania a ďalšie opatrenia, napríklad obmedzenie nočného svietenia v obchodoch a verejného osvetlenia. Nasledovala snaha znížiť spotrebu energií cez investície do renovácie budov a domov. Následne sa rozbehla výstavba úsporných domov.

Úsporné domy prichádzajú pomaly

Hoci sa európske krajiny za štyridsať rokov naučili, že je lepšie spotrebu energií postupne znižovať, ako riešiť ďalšiu energetickú krízu, niektoré zmeny postupujú stále príliš pomaly. Presne do tejto skupiny patrí budovanie úsporných domov. Podľa analýzy Buildings Performance Institute Europe bola viac ako tretina všetkých budov v Strednej Európe postavená pred rokom 1960 a takmer polovica v období rokov 1961 až 1990. Domy vznikali v období s minimálnymi požiadavkami na energetickú efektívnosť. Veľa z nich je stále v pôvodnom stave, na Slovensku ide asi o tretinu objektov. Slovenské domácnosti pritom podľa dát z roku 2015 spotrebujú až dve tretiny energií práve na vykurovanie.

Ide to aj v Strednej Európe

Úsporná politika Dánov sa riadi niekoľkými zásadami. Prvou je, že technické riešenie považujú v zásade za druhoradé. Druhá zásada uprednostňuje dlhodobé riešenia pred krátkodobými. Tretia zásada hovorí, že súčasťou energetickej renovácie by mal byť aj prechod na obnoviteľné zdroje energií. Práve Dánsko sa vďaka svojim výsledkom stalo inšpiráciou pre ostatné európske štáty.

V Rakúsku fungoval v rokoch 1999 až 2012 program “Dom budúcnosti”, za ktorým stálo federálne ministerstvo dopravy, inovácií a technológií. Cez tento program štát investoval 63 miliónov EUR na výskum a vývoj postupov a technológií, ktoré by mohli tvoriť “dom budúcnosti” a na výstavbu 62 projektov využívajúcich tieto technológie. V Česku zasa od roku 2009 úspešne funguje dotačný program Zelená úsporám, dnes pod názvom “Nová zelená úsporám”. Ten rozdeľuje dotácie pre majiteľov rodinných a bytových domov na zateplovanie, výstavbu nových nízkoenergetických domov, výmenu neekologických zdrojov tepla za ekologické a obnoviteľné a podobne. Analýza Hnutí DUHA and Heinrich Böll Stiftung z roku 2011 pritom poukazuje nielen na ekologické a energetické prínosy tohto programu. Miliónové verejné investície sa odrážajú aj v tvorbe tisícov pracovných miest v menších a stredných domácich firmách. Podľa analýzy je podpora zateľovania dokonca jeden z najefektívnejších spôsobov verejnej podpory tvorby pracovných miest.

Aká je Slovenská cesta pre úsporné domy?

Na Slovensku si záujemcovia o verejnú dotáciu na zateplenie rodinného domu môžu požiadať od 16. marca. Štát uhradí úspešným žiadateľom 30 percent nákladov na zateplenie, maximálne 6 500 eur. Ide o prvú vlnu, ďalšia by mala nasledovať v druhom kvartáli. V porovnaní so susednými krajinami je náš program dobrým, no trocha nesmelým začiatkom. „Štátny program na podporu zatepľovania rodinných domov predstavuje dobrý štart. Z nášho pohľadu by mali nasledovať aj ďalšie kroky: napríklad motivácia spotrebiteľa k siahaní všetkých dostupných riešení pre dosahovanie nízkoenergetického či pasívneho štandardu,“ hovorí Vladimír Balent, odborník na pasívne domy zo spoločnosti Isover. Dodáva, že užitočným krokom do budúcnosti je prepojenie rôznych druhov podpory do jedného celku (napríklad motivácia smerujúca ku kvalitnému zatepleniu kombinovaná s motiváciou k siahnutiu po obnoviteľných zdrojoch by mohla fungovať cez jeden program). „Veríme, že problematika energetickej efektivity bude jednou z priorít novej vlády,“ hovorí Vladimír Balent.

(red)