Európska komisia nedávno zverejnila stratégiu pre renováciu budov a iniciatívu pod názvom „nový európsky Bauhaus“. Ich spoločným cieľom je zdvojnásobiť tempo obnovy budov v únii. Miera renovácií budov v EÚ je dnes na úrovni jedného percenta, komisia ju chce zdvojnásobiť. Do roku 2030 by tak aj vďaka európskym peniazom malo obnovou prejsť 35 miliónov budov. Medzi priority má patriť zvyšovanie podielu pasívnych budov (Slovensko je v tomto ukazovateli pod priemerom) a renovácie, ktoré pomôžu znížiť energetickú chudobu. V roku 2018 meškalo s platbami za energie, čo je jeden zo spôsobov merania energetickej chudoby, 6,6 % obyvateľov EÚ. Slovensko bolo so 7,9 % mierne nad európskym priemerom.

Slovensko by mohlo obnoviť 100-tisíc rodinných domov do roku 2026

Na európsku iniciatívu nadviazali ministerstvá dopravy a životného prostredia Dlhodobou stratégiou obnovy budov, ktorú vláda schválila 20. januára 2021. Ambíciou je vytvoriť prvý komplexný  projekt boja s klimatickou zmenou na Slovensku. Stratégia načrtáva scenár obnovy verejných a bytových budov, ako aj rodinných domov s merateľnými ukazovateľmi a míľnikmi. Priemerné ročné výdavky na obnovu budov by mali stúpnuť z doterajších 0,9 na 1,1 – 1,3 miliardy eur počas najbližších desiatich rokov.  Finančné zdroje by okrem štátneho rozpočtu mali plynúť z Fondu obnovy a odolnosti a eurofondov.

V rámci projektu „Zelená obnova, ktorým chce ministerstvo životného prostredia zaviesť komplexnejším systém dotácií na obnovu starších rodinných domov, by predbežná výška podpory mala dosiahnuť až 25-tisíc eur. Do piatich rokov od spustenia projektu by sa mohlo zrekonštruovať až 100 000 domov vo všetkých regiónoch Slovenska.

Zateplenie je základ, redukcia CO₂ finálny cieľ

Slovenská vláda v prípade rodinných domov  hovorí o dvoch zásadných prioritách. Pomoc má smerovať rodinám s nízkymi príjmami a každý projekt obnovy bude musieť ísť do hĺbky a ušetriť emisie CO₂. Ako by teda mohla vyzerať podpora pri obnove rodinných domov na Slovensku?

Zníženie energetickej hodnoty domu

Základom je, aby rodinný dom znížil svoju energetickú spotrebu aspoň o 60 percent. To je možné predovšetkým dôkladným zateplením. „Práve zateplenie hrá pri obnove budov zásadnú rolu. Kvalitným zateplením stien a strechy viete efektívne znížiť energetickú spotrebu a taktiež ochrániť dom pred prehrievaním v lete, čím ušetríte aj na zbytočnom chladení priestorov“, hovorí Alexander Prizemin, marketingový riaditeľ spoločnosti Isover.

Materiály na zateplenie domu

Program uvažuje aj o nových možnostiach zateplenia, čiže okrem polystyrénu podporuje použitie ďalších izolačných materiálov ako je napríklad minerálna vlna, ale aj tzv. tepelno-izolačných omietok. Program chce klásť dôraz na obnovu striech vrátane podpory zelených striech a dotácií na odstraňovanie azbestu, ako aj výmenu vykurovacích a chladiacich telies za energeticky efektívnejšie. Pri obnove sa bude vyžadovať aj inštalácia inteligentných meračov a systémov na riadenie spotreby energií, výmena zdrojov tepla za tepelné čerpadlá a plynové kotly a solárne panely, zachytávanie dažďovej vody a domáce kompostéry. Ministerstvo životného prostredia prízvukuje, že sa budú snažiť o domyslenie celého životného cyklu každého stavebného materiálu, aby sa pri výstavbe a rekonštrukcii na Slovensku minimalizovala tvorba stavebného odpadu.

Bez zásadnej zmeny prístupu vlády to nepôjde

Dlhodobá stratégia obnovy budov má však jeden háčik. Jej ciele sa nedajú dosiahnuť bez zásadnej zmeny prístupu a zvýšenia tempa a intenzity obnovy budov. Stratégia napriek tomu počíta s pokračovaním doterajších politík na podporu obnovy budov. „Doterajšia politika viedla k súčasnému nízkemu tempu obnovy, ktorý sama stratégia označuje za nedostačujúci. Európska komisia v novej stratégii odporúča národným štátom ísť nad rámec jednoduchej inventarizácie existujúcich opatrení. Je preto zásadné, aby sa politiky podpory obnovy budov na Slovensku zásadne prehodnotili. Ak budeme  ďalej robiť to  isté ako doteraz, nemôžeme reálne očakávať iný výsledok,“ hovorí Alexander Prizemin o výzvach, ktoré čakajú Slovensko.

„Zrekonštruovať treba ešte viac ako polovicu rodinných domov, čo by pri doterajšom tempe trvalo do roku 2040.“

Optimálny scenár obnovy budov na Slovensku

Dlhodobá stratégia predpokladá, že vznikne návrh scenára obnovy budov na Slovensku s jednotlivými politikami a míľnikmi.  Hovorí pritom o viacerých ambicióznych cieľoch, napríklad o zvýšení podielu hĺbkových obnov štvornásobne v priebehu nasledujúcich 10 rokov, znížení spotreby zemného plynu o 25 % a úplnom vyradení fosílnych palív z vykurovania do roku 2030. Celkovo chce obnoviť 59 % budov do roku 2030 a súbežne s tým dosiahnuť uhlíkovo neutrálne nové budovy. Stratégia však nenavrhuje potrebné opatrenia, ktoré by mali plnenie týchto cieľov zabezpečiť. Je teda žiaduce, aby v blízkych mesiacoch prebehla diskusia o tom, ako prehodnotiť súčasný plán a ktoré nové opatrenia nasadiť pre zvýšenie tempa a intenzity obnovy.